BLÍZKE OKOLIE


  


NÁVŠTEVA HISTORICKÝCH PAMIATOK:


POPRAD

V Poprade môžete navštíviť ranogotický kostol sv. Egídia z 13. storočia a renesančnú zvonicu z roku 1658. Taktiež sa tu nachádza Podtatranské múzeum a Tatranská galéria.
V mestskej časti Spišská Sobota sa zachovali gotické, renesančné i barokové meštianske domy. Na námestí je kostol sv. Juraja, v ktorom hlavný oltár je z dielne majstra Pavla z Levoče. Na severnej strane je tiež kaplnka sv. Anny zo začiatku 16. storočia a pri kostole je renesančná zvonica z roku 1598. Je tu taktiež evanjelický kostol z roku 1777.
V mestskej časti Veľká dominuje kostol sv. Jána Evanjelistu.
Mestská časť Kvetnica je známa svojimi klimatickými kúpeľmi.


STARÝ SMOKOVEC

Starý Smokovec je najstaršia tatranská turisticko-rekreačná osada na úbočí Slavkovského štítu a je dôležitým východiskom do centrálnej časti Vysokých Tatier. Osada je významným dopravným uzlom s odbočkou trate Tatranskej elektrickej železnice a lanovkou na Hrebienok, odkiaľ je východisko túr do najnavštevovanejších dolín.
Dominantou Smokovca je Grandhotel vybudovaný v roku 1904.

 


ŠTRBSKÉ PLESO

Štrbské pleso leží v západnej časti južného úpätia Vysokých Tatier a je najvyššie položenou turisticko-liečebnou osadou vo Vysokých Tatrách. Dnes je naďalej vyhľadávaným lyžiarskym strediskom, strediskom rekreácie a športu s mnohými hotelmi a širokou ponukou rekreačných služieb.
V roku 1896 sa zabezpečila výstavba unikátnej ozubnicovej železnice Štrba – Štrbské Pleso.


 


TATRANSKÁ LOMNICA

Je významná turisticko-rekreačná obec, v ktorej sa nachádza neskorogotický evanjelický kostol z roku 1902 a tudorovský Széchenyiho letohrádok z roku 1913 známy ako „staré múzeum“. Osada je sídlom Správy Tatranského národného parku.
Je turistickým centrom v pravom slova zmysle, ponúka lyžiarske terény v intraviláne a na Skalnatom plese škálu horských dopravných zariadení.

 


LEVOČA

Levoča je jedno z najkrajších miest Spiša a celého Slovenska. Pôvodné gotické historické jadro mesta bolo po požiari v roku 1550 prestavané na výborne zachovaný renesančný komplex, ktorému dominuje neskorogotický chrám sv. Jakuba, mestská radnica a Thurzov dom. Na námestí sa tiež nachádza Dom majstra Pavla z Levoče, dodnes najvýznamnejšieho umelca Spiša, ktorého vrcholným dielom je vyrezávaný hlavný oltár chrámu sv. Jakuba, výškou 18,6 m najvyšší svojho druhu na svete. Pred radnicou sa nachádza klietka „hanby“ zo 16. storočia a evanjelický kostol z 19. storočia.

 


SPIŠSKÁ KAPITULA

„Cirkevné mesto“ sa nachádza v blízkosti Spišského Podhradia a je sídlom spišského arcibiskupa.
Súčasťou komplexu je Katedrála sv. Martina (1245 – 1275), jedna z najstarších gotických stavieb na Slovensku, barokovo prestavaný biskupský palác a hodinová veža.

 


SPIŠSKÝ HRAD

Ruina jedného z najväčších hradov strednej Európy.
Od 12. do 18. storočia je Spišský hrad vojenskou pohraničnou pevnosťou a bývalé sídlo spišského župana. V roku 1780 hrad vyhorel a už nikdy nebol obnovený.

 


KEŽMAROK

Je jedným z najvýznamnejších a najstarších miest spišského regiónu. Dominantou mesta je pôvodne gotický hrad zo 14. storočia, neskôr prestavaný na renesančný zámok s barokovými úpravami, sídlo známeho rodu Thökolyovcov. Dnes je mestským múzeom so stálou expozíciou umeleckých remesiel.
Medzi ďalšie významné pamiatky patrí renesančná radnica, drevený artikulárny kostol bez veže a budova lýcea z roku 1776 s najväčšou školskou knižnicou v strednej Európe.

 


LIPTOVSKÝ HRÁDOK

Pôvodne gotický hrad zo 14. storočia bol postavený na vápencovej skale pri rieke Belá zvolenským županom Dončom. V 16. storočí bol k hradu pristavaný renesančný kaštieľ a od požiaru v roku 1803 je hrad aj kaštieľ neobývaný a chátra.


KRÁSNA HÔRKA

Je najkrajší a najlepšie zachovaný hrad Gemera a v rokoch 1578 – 1583 prebudovaný na renesančné šľachtické sídlo. Dnes sa tu nachádza rodinné múzeum rodiny Andrássyovcov, ktoré je prístupné verejnosti. Približne 1,5 km pod hradom sa nachádza francúzsky park a secesné mauzóleum so sarkofágmi posledných majiteľov objektu.



NÁVŠTEVA OKOLIA A TURISTIKA:


MLYNICKÁ A FURKOTSKÁ DOLINA

Najkrajšie doliny západnej časti Vysokých Tatier.
Trasa túry začína na severnom okraji športového Areálu FIS na Štrbskom plese, odkiaľ vedie terasovito stúpajúcou Mlynickou dolinou.
celková dĺžka túry: 6 – 8 hod.
náročnosť: stredne ťažká trasa
základná trasa: Štrbské pleso - Mlynická dolina - vodopád Skok - Bystré sedlo - Wahlenbergove plesá - Chata pod Soliskom - Štrbské pleso.


MENGUSOVSKÁ DOLINA

Mengusovská dolina je 8 km dlhá, rozvetvená, turisticky príťažlivá dolina.
Trasa začína na Štrbskom plese (1355 m) cez Popradské pleso (1500 m) do Hincovej kotliny (1946 m), kde sa nachádza Veľké Hincovo pleso (20,08 ha) – najväčšie a najhlbšie (54 m) pleso na území slovenskej časti Vysokých Tatier.
Po ceste späť doporučujeme navštíviť Symbolický cintorín na Popradskom plese, pietne miesto obetí Vysokých Tatier.
celková dĺžka túry: 6 – 7 hod.
náročnosť: stredne ťažká trasa


KRIVÁŇ A VAŽECKÁ DOLINA

Výstup na Kriváň, jeden z najatraktívnejších tatranských vrcholov a národný symbol Slovenska, je nezabudnuteľným zážitkom pre každého skutočného vysokohorského turistu.
Trasa výstupu začína pri Štrbskom plese, odtiaľ vedie spodnou časťou Furkotskej doliny k Jamskému plesu (1447 m), ďalej cez Važeckú dolinu až do Daxnerovho sedla pod Malým Kriváňom.
celková dĺžka túry: 6 – 8 hod.
náročnosť: ťažká trasa


VEĽKÁ A MALÁ STUDENÁ DOLINA

Je jedna z najkrajších vysokohorských túr v centrálnej časti Vysokých Tatier
Trasa: Starý Smokovec – pozemnou lanovkou na Hrebienok (1285 m) – Zamkovského chata (1475 m) – obrovský vodopád Studeného potoka – Malá studená dolina – Téryho chata (2015 m) – Priečne sedlo (2352 m) – Zbojnícka chata (1960 m) – Veľká studená dolina – Hrebienok(1285 m) – lanovkou do Starého Smokovca
celková dĺžka túry: 6 – 8 hod.
náročnosť: ťažká trasa


VELICKÁ A VEĽKÁ STUDENÁ DOLINA

Trasa: Starý Smokovec (1000 m) – Velické pleso – Velický vodopád – Kvetnica – Dlhé pleso - horské sedlo Poľský hrebeň (2199 m) – Zamrznuté pleso (2047 m) – sedlo Prielom (2288 m) Veľká studená dolina – Zbojnícka chata (1960 m) – Vareškové pleso – Veľký studený potok Hrebienok (1285) – Smokovec.
celková dĺžka túry: 7 – 8 hod.
náročnosť: ťažká trasa


SLAVKOVSKÝ ŠTÍT

Celodenná túra na najľahšie dostupný tatranský štít v oblasti Smokovcov.
Trasa výstupu začína pri stanici pozemnej lanovky Starý Smokovec – Hrebienok
(1000 – 1285 m) cez lokalitu Päť prameňov až na rázcestie na Tatranskej magistrále, pokračuje na Slavkovskú vyhliadku nad lyžiarskym strediskom Hrebienok, ďalej cez Slavkovský nos (2273 m) na vrchol Slavkovského štítu (2452 m).
celková dĺžka túry: 5 – 7 hod.
náročnosť: ťažká trasa

 


VEĽKÁ STUDENÁ A BIELOVODSKÁ DOLINA

Je mnohými návštevníkmi Tatier považovaná za najfotogenickejšiu tatranskú dolinu, najmä v jesennom období.
Trasa: Hrebienok (1285m)­ – rázcestie nad Studeným potokom – Veľká studená dolina – Zbojnícka chata (1960m) – sedlo Prielom (2288m) – najvyšší bod túry – Zamrznuté pleso –
Litvorová kotlina (1580m) – Bielovodská dolina – hraničný prechod Lysá Poľana (966m).
Na hraničnom prechode je autobusová zastávka smerom do Starého Smokovca, cesta autobusom trvá približne 50 minút.
celková dĺžka túry: 7 – 8 hod.
náročnosť: ťažká trasa


DOLINA KEŽMARSKEJ BIELEJ VODY

Najkrajšia vysokohorská túra v oblasti Lomnického štítu a Bielej vody.
Trasa: Tatranská Lomnica (850m) – Grandhotel Praha – Tatranské Matliare – Šalviový prameň – Chata pri Zelenom plese (1500m) – Veľká Svišťovka (2037m) – Skalnaté pleso (1751m) – Malá Svišťovka (1558m) – medzistanica Štart – Tatranská Lomnica.
celková dĺžka túry: 6 – 8 hod.
náročnosť: stredne ťažká trasa


TATRANSKÁ LOMNICA – SKALNATÉ PLESO – STUDENOVODSKÉ VODOPÁDY

Nenáročná túra, vhodná najmä pre starších ľudí a rodiny s malými deťmi.
Trasa: Tatranská Lomnica (850m) – medzistanica Štart – Skalnatá dolina – Studenovodské vodopády – poľana Kamzík (1285m) na ktorom stojí Reinerova útulňa (najstarší turistický objekt vo V. Tatrách) – Obrovský vodopád – Zamkovského chata (1475m) – Skalnaté pleso (1751m) – Tatranská Lomnica.
celková dĺžka túry: 4 – 6 hod.
náročnosť: ľahká trasa

 


TATRANSKÁ LOMNICA – JAVOROVÁ DOLINA

Túra je kombináciou pešej turistiky a prepravy horskými dopravnými zariadeniami.
Trasa: Tatranská Lomnica (850m) odtiaľ sa prepravíme kabínkovou alebo visutou lanovkou na Skalnaté pleso (1751m) – cez Sedlo pod Veľkou Svišťovkou (2038m), k chate pri Zelenom plese (1500m) k Bielemu plesu cez potok Kežmarskej bielej vody do Kopského sedla (1750m) cez dolinu Zadné Meďodoly a horáreň pod Muráňom do ústia Javorovej doliny (1000m).
Prepravu späť do Tatranskej Lomnice zabezpečuje pravidelná autobusová preprava.
celková dĺžka túry: 6 – 8 hod.
náročnosť: stredne ťažká trasa

 


ČERVENÝ KLÁŠTOR – PIENINY DUNAJEC

Hlavnou atrakciou tejto goralskej osady je splav rieky Dunajec na drevených pltiach.
Trasa splavu je dlhá 8,5 km a vedie nádhernou scenériou národného parku Pieniny. Prielom Dunajca je v rozsahu 360 hektárov chránenou prírodnou rezerváciou. Dunajec odvodňuje zo slovenského územia 361 km a v dĺžke necelých 20 km tvorí Slovensko – poľskú štátnu hranicu. Prielomom Dunajca vedie turistický chodník, na ktorom je inštalovaných 10 náučných zastávok.

 


SLOVENSKÝ RAJ

V severnej časti Slovenského Rudohoria južne od Hornádskej kotliny medzi Spisškou Novou Vsou, Hranovnicou a Dobšinou vystupuje vápencové pohorie, navonok nevýrazné, ktoré v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia dostalo názov Slovenský raj.
Slovenský raj predstavuje členité krasové územie s množstvom roklín, tiesňav, úzkych dolín a kaňonov, so zachovanými planinami, ktoré sú bohaté na krasové formy.
Turistami je navštevovaný počas celého roku. Jeho územie sprístupňuje vyše 300 km značkovaných turistických chodníkov. Na poznávanie prírody NP slúži 5 náučných chodníkov. Prechod tiesňavami umožňujú zabudované technické zariadenia - rebríky, mostíky, lavičky, stúpačky, reťaze a iné. Romantické zákutia raja sú takto prístupnejšie aj menej zdatným turistom.
Mimoriadne vysoká koncentrácia úzkych, navzájom dotykajúcich sa roklín a rozmanitosť fauny a flóry nemá obdobu nikde vo svete.

 



NÁVŠTEVA JASKÝŇ


BELIANSKA JASKYŇA

Belianska jaskyňa sa nachádza v atraktívnom prostredí Tatranského národného parku, vo východnej časti Národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry v Tatranskej kotline v nadmorskej výške 890 m.n.m. Na prehliadkovej trase dominujú pagodovité stalagmity a sintrové vodopády s dĺžkou presahujúcou 50 m.
Celková dĺžka jaskyne je 1752 m, verejnosti je prístupných 1135 m, jej prevýšenie je 160 m.


DEMÄNOVSKÁ JASKYŇA SLOBODY

Najnavštevovanejšia slovenská jaskyňa a jedna z najkrajších jaskýň celej Európy sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny v severnej časti Národného parku Nízke Tatry. Jaskyňa bola vytvorená v strednotriasových guttensteinských vápencoch Križňanského príkovu, pôsobením podzemného prúdenia riečky Demänovka a jej vtedajších prítokov.
Jej celková dĺžka je 8400 m, verejnosti je prístupných 1800 m.


DEMÄNOVSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA

Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny v blízkosti Demänovskej jaskyne slobody. Nachádzajú sa tu bizarné ľadové steny a iné útvary, ako aj množstvo stalagmitov a stalaktitov.
Celková dĺžka jaskyne je 1750 m, verejnosti sprístupnených je 650 m.


DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA

Je najväčšou ľadovou jaskyňou na Slovensku. Spolu s krasovou Postojenskou jaskyňou je najstaršou elektricky osvetlenou jaskyňou Európy. Nachádza sa v Spišsko – Gemerskom krase, v národno-prírodnej rezervácii Stratená. Ľadová výplň sa tu vyskytuje v rôznych formách a hrúbka ľadu na niektorých miestach presahuje 25m.
Celková dĺžka jaskyne je 1232 m, sprístupnených je 475 m, vertikálne prevýšenie 112 m.


VAŽECKÁ JASKYŇA

Je malá jaskyňa ležiaca vo Važeckom krase na prieniku pohoria Kozie chrbty a Liptovskej kotliny na západnom okraji obce Važec 784 m.n.m. Vznikla v strednotriasových guttensteinských vápencoch Bieleho Váhu pôsobením podzemných vôd. Priestor jaskyne zdobia početné stalagmity a sintrové jazierka. Celková dĺžka prístupnej časti je 235 m.


STANIŠOVSKÁ JASKYŇA

V ústí bočnej dolinky Stanišová do Jánskej doliny k najvýznamnejším a najväčším jaskyniam patria Stanišovské jaskyne. Veľká a Malá Stanišovská jaskyňa sa nachádzajú v južnom svahu Smrekovice a oveľa neskôr objavená Nová Stanišovská na protiľahlom svahu dolinky. Hoci topograficky ide o samostatné jaskyne, geneticky tvoria jeden celok, oddelený od seba Stanišovskou dolinkou. A hoci je Malá Stanišovská jaskyňa rovnako stará ako jej všeobecne známa a uznávaná veľká sestra, neužíva si rovnakej slávy. Napriek tomu ju navštevovalo a navštevuje množstvo ľudí, ktorí po sebe zanechali veľký počet nápisov. „Zvečňovací boom“ nastal na začiatku 20. storočia.
Archeológia, história: priestory jaskyne preskúmal v roku 1974 archeológ PhDr. J. Bárta, CSc. Neboli v nich nájdené žiadne archeologické a paleontologické nálezy, známe sú len nápisy na stenách. Najstarší nápis je datovaný do konca 19. storočia.
Jaskyňa sa nachádza sa v severnej časti Jánskej doliny v juhozápadných svahoch masívu Smrekovice v nadmorskej výške 766 metrov nad morom.
Celý názov jaskyne: Malá Stanišovská jaskyňa
Zadelenie jaskyne: Prírodná pamiatka
Dĺžka jaskyne: 730 m
Hĺbka jaskyne: 28 m
Dĺžka sprístupnenej trasy: 410 m
Dĺžka vstupu: 45-60 mim.
Poloha jaskyne: Jánska dolina, Liptovský Ján, Slovensko - Nízke Tatry